Alebo by ste radšej zmiešané plemeno?
Kríženec je medzi Slovákmi obľúbeným psom a dlhodobo patrí k najčastejšie registrovaným v databázach. No rovnako ako neexistuje jednoznačná definícia „čistokrvného psa“, neexistuje ani univerzálna kategória „zmiešané plemeno“. Tak ako pri čistokrvných psoch s rodokmeňom, aj pri krížencoch platí, že ak má spoločný život so štvornohým parťákom prinášať radosť a byť prínosom pre všetkých, výber psa by mal byť dobre premyslený.
Typy zmiešaných plemien
Náhodný mix
Keď sa povie „zmiešané plemeno“, väčšina ľudí si predstaví psy s rôznorodými fyzickými znakmi, ktoré ich znemožňujú zaradiť do konkrétneho plemena. Niekedy sa podľa stavby tela dá odhadnúť, že medzi predkami bolo určité plemeno (napr. mix nemeckého ovčiaka či jazvečíka), no iné znaky, ako štruktúra srsti, sfarbenie, tvar hlavy, poloha uší či chvosta alebo dokonca veľkosť, môžu byť úplne odlišné.
Pôvod takýchto psov býva často nejasný – v mnohých prípadoch je známa len matka, zatiaľ čo otec ostáva neznámy. Narodenie šteniat býva nezamýšľané a niekedy aj pre majiteľa sučky prekvapením. V takýchto prípadoch je dôležité, aby sa postarali o ich správnu výchovu. Dospelých psov bez známeho pôvodu možno často nájsť v útulkoch a keďže ich predkovia boli tiež miešanci, len ťažko možno odhadnúť, aké plemená sa na ich vývoji podieľali.
Tieto psy sú skutočnými „balíčkami prekvapení“ – pri šteniatku sa dá len približne odhadnúť jeho budúca veľkosť či povaha. Môžete natrafiť na zdravého, odolného spoločníka, ale aj na psa, ktorého správanie či fyzická kondícia môžu byť celoživotnou výzvou. Rovnako ako pri čistokrvných psoch, aj tu hrá kľúčovú úlohu genetika, vhodná výchova a súlad s potrebami majiteľa.
Opatrnosť je na mieste pri miešaní psov s veľmi rozdielnymi telesnými znakmi, napríklad veľkého, ťažkého psa s krátkymi jazvečíkovými nohami. Rovnako treba dbať na možné dominantné vlastnosti, ako je silný lovecký pud či výrazné teritoriálne správanie. Najmä pri adoptovaní dospelého psa z útulku je dôležité dopredu si overiť jeho povahu, napríklad pobytom na skúšku alebo konzultáciou s odborníkom.
Nezáleží na tom, či ide o čistokrvného psa alebo miešanca, adopcia psa zo zahraničného útulku by nikdy nemala prebehnúť bez osobného stretnutia a odborného posúdenia jeho povahy v prostredí podobnom tomu, v ktorom bude žiť.
Dizajnérske plemená
Relatívne novým fenoménom sú tzv. dizajnérske psy – kríženci dvoch konkrétnych plemien, ktoré sa následne ďalej šľachtia v rámci svojho hybridného typu. K prvým patrí Labradoodle, ktorý mal byť hypoalergénnym vodiacim psom pre alergikov. Tento cieľ sa však podarilo dosiahnuť len v ojedinelých prípadoch, no napriek tomu si Labradoodle a iné podobné krížence získali veľkú popularitu ako spoločenské psy.
Zatiaľ čo prvé krížence vznikali pod dohľadom odborníkov a s dôrazom na zdravie rodičov, dnes sa mnohí chovatelia zameriavajú skôr na kvantitu ako kvalitu. Okrem Labradoodla sa objavili ďalšie varianty ako Goldendoodle (zlatý retriever x pudel), Schnoodle (šnaucer x pudel) či Puggle (bígl x mops). Postupne pribudli aj hybridy bez pudla, napríklad Aussiedor (austrálsky ovčiak x labrador).
Osobitnú kategóriu predstavujú psy s netradičnými farbami či typmi srsti, napríklad „leopardí labradori“ alebo „fluffy bulldogs“. Pri nich ide o snahu zachovať určitý vzhľad, ktorý v pôvodnom plemene prirodzene neexistuje.
Výsledky takýchto krížení bývajú v prvej generácii pomerne konzistentné, no v ďalších generáciách sa môžu vlastnosti dramaticky meniť. Napríklad srsť dizajnérskych plemien ako Goldendoodle či Bernedoodle si môže vyžadovať náročnú starostlivosť a časté návštevy psích salónov.
Zdravotne na tom dizajnérske plemená nemusia byť nevyhnutne lepšie než čistokrvné psy. Aj keď sa v prvej generácii niektoré dedičné ochorenia „zriedia“, stále môžu trpieť problémami, ako je dysplázia bedrového kĺbu. Preto by mali byť všetky chovné zvieratá testované na dedičné choroby svojich rodičovských plemien. Problémom môže byť aj vysoká príbuzenská plemenitba, keďže niektorí chovatelia krížia blízko príbuzných jedincov, aby dosiahli požadovaný vzhľad rýchlejšie.
Ak zvažujete kúpu dizajnérskeho psa, mali by ste sa uistiť, že rodičia absolvovali všetky potrebné zdravotné testy, napríklad RTG vyšetrenie bedrových kĺbov, očné či srdcové testy. Pri plemenách, kde sa vyskytuje Merle sfarbenie, by mali byť k dispozícii genetické testy, aby sa predišlo zdravotným komplikáciám. Ak chovateľ tieto testy neponúka alebo tvrdí, že jeho psy sú „prirodzene zdravé“, je na mieste opatrnosť.
